Borneo je tretí najväčší ostrov sveta. Na jeho území sa ležia tri štáty: Malajzia, Brunej a Indonézia. My sme sa z Penangu vybrali do Sabahu, jedného z dvoch malajských štátov ležiacich na severe ostrova. Zlákala nás tam najvyššia hora Malajzie – Kinabalu, džungľa a veľké množstvo outdoor aktivít, ktoré Sabah ponúka. Čo všetko v ňom zažiješ?
1. Vylezieš na najvyššiu horu Bornea a zažiješ nádherný východ slnka
Dvojdňový výstup na Kinabalu (4095 m) patrí jednoznačne k životných zážitkom. Turistika ako v parnej saune sľubuje tie najkrajšie výhľady ponad severné pobrežie Bornea. A na vrchole aj pravé horské ochladenie. Zároveň môžeš v noci pozorovať epické blesky búrok zúriacich okolo ostrova a jedinečný východ slnka. Znie to ako z reklamy, viem, preto doplním, že bez poriadnej námahy to nepôjde. Vyšliapať hore aj dole je vskutku náročné a nohy bolia aj štyri dni po zostupe. Viac o tom, ako vyzerá dvojdňová túra na Kinabalu si môžeš prečítať tu: https://dobrodruzstvonepocka.sk/2018/07/ako-pokorit-kinabalu-4095-m-najvyssiu-horu-bornea/
Slnko nad Borneom
Turistická cesta
Pôvabný Južný štít
2. Môžeš ísť do džungle, dokonca aj do najstaršieho pralesa sveta
Volá sa Danum Valley, teda Údolie Danum a vedci v tomto prastarom lese nachádzajú stále nové a nové druhy živočíchov a rastlín. Na rozsiahlom území národného parku žijú bornejské slony indické, orangutany, nádherné exotické vtáky, jelene, opice a kopa rôznej inej úžasnej hávede, ktorú tu môžeš pozorovať.
O návšteve pralesa si prečítaj tu: https://dobrodruzstvonepocka.sk/2018/08/opice-hady-a-pijavice-ako-vyzera-navsteva-pralesa/
Ak nemáš chuť loziť v džungli po členky v blate a po kolená oblepený pijavicami, môžeš ísť na výlet na rieku Kinabatangan, kde sa počas plavby pozorujú krokodíly a zvieratá, ktoré chodia piť k rieke. A prespať môžeš v chatrči s domorodcami.
Dobrodružnejšia obdoba riečnej plavby je povodie rieky Maliau, rozsiahleho chráneného územia, ktoré patrí k najdivokejším a civilizáciou nedotknutým oblastiam Sabahu.
Danum Valley Field Center
Samica gibona
Východ slnka nad džungľou
3. Okúpeš sa v tyrkysovom, teplunkom mori (alebo aj nie)
Hlavné mesto Sabahu, Kota Kinabalu, nie je stvorené na plážovú turistiku. Je to dôležitý východiskový bod pre všetky vyššie zmienené zážitkové tripy. Vyvaľovať sa na pláži môžeš na niektorom z ostrovov Národného Parku Tunku Andul Rahman: Gaja, Sapi, Manukan alebo Mamutiku alebo vyhľadať kvalitný, no zároveň drahý rezort.
Ostrovy Gaja (najväčší a mierne nebezpečný), Sapi (najospevovanejší), Manukan a Manutik, sú medzi turistami obľúbené. Z Kinabalu sa na nich dá dostať na lodiach asi desiatich spoločností a okrem cesty treba uhradiť vstup do národného parku. Treba počítať s veľkým množstvom ázisjkých turistov, ktorí majú Kota Kinabalu radi.
Pláže nie sú najčistejšie. Odpadová politika jednoducho ešte nie je na takej úrovni, ako u nás. A keď odpad nie je kam vyhodiť, ostáva aj po turistovi aj po domácom. S tým treba rátať a priniesť si aspoň vlastnú fľašu a dočapovať vodu, vždy keď možnosť, a odpadky po sebe zahodiť v meste do koša. Pri troške vôle sa dajú na ostrovčekoch nájsť aj nedotknuté pláže. Na vychádzke po ostrove Sapi sme našli takúto krásnu prázdnu pláž vzdialenú asi 30 minút chôdze po hlavnom tracku cez ostrov. V piesku bolo vidieť stopy po varanovi, ktorého tu zhliadnuť nie je žiadny problém.
Pôvabná pláž na ostrove Sapi – 30 minút pešo cez ostrov – a si tam
Ostrov Sapi
Menej pôvabná pláž na ostrove Sapi. Ale kúpať sa tu dá tiež 🙂
„Taxíky“ ktoré ťa dovezú na ostrovy. Najväčší problém je pamätať si spoločnosť, ktorý ťa sem priviezla
4. V Sepiloku uvidíš osirelé orangutany aj ľuďmi pokazené medvede malajské
Orangutany sú dobrý príklad, na ktorom môžeme demonštrovať, že aj moje konanie, človeka žijúceho v strednej Európe opvlyvňuje život na jej druhom konci. Je za tým napríklad palmový olej – taký lacný, že ho potravinárske spoločnosti kupujú a pridávajú do množstva nám známych potravín, najmä cukroviniek. Palmy sa pestujú na monokultúrnych plantážach, kvôli ktorým sa klčuje dažďový prales. Orangutny, ale aj podobne na Sumatre žijúce tigre, prichádzajú o biotop. Čo môžme robiť my? Nekupovať potraviny s palmovým olejom.
V Sepiloku je rehabilitačné centrum, v ktorom sa vychovávajú orangutany, väčšinou také, ktoré prišli o matku, zranené a inak postihnuté jedince.
Mláďa je totiž so samicou až desať rokov, kým sa osamostatní. Pokiaľ sa v tom období s matkou niečo stane, mláďa sa o seba nie je schopné postarať. V Sepiloku majú orangutany vytvorené podmienky na to, aby dorástli a boli schopné prežiť v pralese samé, majú tam aj staršie jedince, ktoré boli zranené a podstupujú rekonvalescenciu.
Turisti sa môži prizerať na kŕmenie, ktoré prebieha na plošine. „Nechodia sem všetky zvieratá. Dostávajú príliž jednotvárne ovocie a zeleninu, ktoré ich rýchlo omrzia, čo ich motivuje, aby si potravu našli sami. Keď to zvládnu, sú pripravené na život v divočine.“ Vysvetlil nám jeden z pracovníkov.
Vedľa centra pre orangutany nedávno zriadili aj centrum pre medvede. To je iný problém. Malajské medvede z Bornea, tzv. Borneo Sunbears sú také malé a rozkošné, že ich chcú ľudia chovať ako domáce zvieratká. Z medvedíka včak čoskoro vyrastie nebezpečná šelma s ktorou si nie je jednoduché poradiť. Snahu o návrat do voľnej prírody sťažujú úplne neprirodzené návyky medveďov zo života v zajatí.
Rehabilitačné centrum Sepilok
Starý orangutan si pochutnáva na fazuli
Čas kŕmenia sa blíži
5. Rybie trhy, morské plody, pekelne pikantné cestoviny či ovocie a zelenina, ktoré sme doposiaľ nevideli ani na obrázku
Čerstvé ryby dostať najlacnejšie na tzv. Filipínskych, teda rybých trhoch. Aj na nich človek dostane igelitový šok. Všetko musí v sáčku. Aj kukurica, aj ryba aj ryža aj tanier. Je to také šialené, že sme aj napriek veľmi nízkej cene radšej šli jesť do reštaurácie, či bistra, kde ťi dajú jedlo do misky alebo na tanier neobalený v igelitovom sáčku.
Za návštevu stála reštaurácia v čínskom Jetty v Sandakane. V celej reštaurácii sme boli jediní turisti, miestni tínedžeri nás doslova donútili, aby sme si ich odfotili. Rybu sme si vybrali v akvárku, a podobnú – už mŕtvu nám ju v kuchyni pripravili na thajský spôsob.
Borneo je plné exotického ovocia a zeleniny, ktorých meno ani srnka netuší. Chutia však božsky, preto mám po návšteve tohto ostrova ostalo jediné odorúčanie. Vyskúšať treba všetko….
Filipínsky rybý trh
Morské plody sú všade
Thajská ryba v reštaurácii v Sandakane
Leave A Reply