Opice, hady a pijavice. Ako vyzerá návšteva pralesa?

Tri dni a dve noci v džungli. Toľko sme strávili v Údolí Danum, najstaršom pralese sveta a rozľahlom národnom parku. Odlesňovanie a pestovanie paliem kvôli oleju ohrozuje mnohé druhy rastlín a živočíchov, preto je Danum Valley jedným z mála miest, kde je možné vidieť nielen divokého orangutana, ale aj indického slona bornejského a množstvo ďalších exotických či ohrozených živočíchov. 

Danum Valley Field Center (Poľné centrum v Údolí Danum)

V údolí je iba pár ubytovacích zariadení (my sme našli dve). Pre našinca je ešte cenovo znesiteľné Danum Valley Field Center, ktoré primárne slúži vedcom, sekundárne turistom. Rezerváciu je možné uskutočniť individuálne alebo prostredníctvom cestovnej kancelárie, čo sme spravili aj my, hneď po príchode na Borneo. Výhodou cestovky bol zabezpečený transfer a viacero aktivít na výber. Tiež nám praktickejšie poradili neletieť z Kota Kinabalu do Sandakanu, ale priamo do Lahat Datu. Preto sme 30 eurovú letenku nechali prepadúť a rezervovali si ranný let o 6:00. Na letisku nás čakal šofér a spolu s dvoma Rakúšanmi nás naložil do mikrobusu.

Slony

Cesta do útrob džungle trvá približne dve hodiny. Za bránou národného parku už popri ceste sem-tam kráča makak. Africké safari to ale nie je. Rozľahlé územie poskytuje zveri dosť (nepriehľadného) priestoru, preto hľadanie primátov, či slonov nemusí byť vôbec úspešné. Šofér však prudko brzdí, zastavuje a ukazuje na okraj lesa, kde vidieť “dupu” a chvostík slonice. Opatrne vystupujeme z auta a nenápadko sa priblížime. V poraste vidieť aj malého sloníka s ktorým o pár sekúnd miznú v lese. Sme nadšení. Sadáme do auta, ideme sa ubytovať. Súkromná dvojposteľová izba sa nám už neušla, preto musí byť  hostel s oddelenou budovou pre ženy a mužov (aj kuchynkami- veď Malajzia je moslimská krajina) tým pravým ubytovaním pre čerstvých novomanželov. Zoznamujeme sa s našim sprievodcom Tidom a dohodneme si nasledovný program.

Pozri si fotky Danum Valley Field Center:

1. Prechádzka v daždi

Prvá popoludnajšia vychádzka do džingle sa kvôli pravidelnému lejaku mení na prechádzku po asfaltke vedúcej od jedálne. Tido nám rozpráva o rastlinách a živočíchoch, leje ako z krhly a nepomáha mi veľmi ani môj pršiplášť. 

2. Nočná jazda džípom

Popoludní prichádzajú ďalší turisti, ktorí sa sem dostali individuálne. Mladý holandský pár a dve anglické dámy so šedivou trvalou, v kvetinkových šatách pripomínajú slečnu Marplovú. Majú môj obdiv. Vieš si predstaviť dve slovenské babky okolo sedemdesiatky, ktoré sa vyberú do džungle na Borneu pozorovať vtáčiky? Tak bude vyzerať moja staroba! Spolu s Rakúšanmi sme ôsmi, posádka vyhliadkového džípu je plná a môžeme vyraziť na tzv. spotting. Dvaja chalani, spotteri, sedia na streche auta a obrovskými reflektormi hľadajú svietiacie oči – cicavce aj vtáky. Keď zastaneme, podávame si ďalekohľad a vysoko v korunách sa pokúšame vidieť to – ktoré zvieratko.

Jelene sa pásli pri Field Centre každý deň, no najviac ich prichádza v noci

Z auta sme počas nočnej jazdy zazreli aj hadíka

3. Východ slnka

Ráno o piatej nás už Tido na džípe čaká pred hostelom. Ideme na vyhliadkovú vežu, z ktorej budeme pozorovať východ slnka nad parkom Danum. Okrem našej klasickej päťky (my+Tido + Rakúšania) sú tu aj Američania z nekresťansky drahého Rainforest Lodge, ktorým ich guide servíruje kávu a raňajky. Naši sprievodcovia sa poznajú a ten z Rainforest lodge nás ponúkne kávou, sebaisto sa ponúkneme aj koláčikmi. Až potom si uvedomujeme, že sme ich vlastne na drzovku vyjedli…Po návrate sa chystáme raňajkovať, no Tido po nás beží, že musíme ísť za jedáleň, kam prišli opice spásť strom.   Pridalo sa aj divé prasiatko. Ako to vyzeralo, si pozri v galérii:

4. Konečne džungľa

Po raňajkách ideme do džungle, túžime vidieť divokého orangutana.  Je totálne vlhko, dusno a horúco. Po chvíli sa dostávame do prvého kontaktu s pijavicami. Máme šťastie, v korunách stromov vidíme gibona, o chvíľu už vieme, že to je matka s mláďaťom. Popoludní sa túra opakuje, nepozorujeme však nič okrem jednej jašterice a milióna pijavíc.

Turistika v džungli je náročná

Samica gibona

Zelená zmija

5. Plachtiaca veverička namiesto západu slnka

Druhý deň prší pre zmenu podvečer. Jazda za pohľadom na zapadajúce slnko sa ruší, hrmí a blýska sa, lejak sa každú chvíľu spustí, náhradný program je pozorovanie “lietajúcich” veveričiek. O 18:30 jedna skáče a plachtí asi do vzdialenosti 150 metrov. Celkom pecka. 

Počas večere začína búrka, ktorú prečkávame v jedálni v príjemnej spoločnosti ďalších, asi sediatich turistov. Celkovo tu nás, návštevníkov nie je viac ako 20. 

6. Nočná prechádzka po Danum Valley Field Centre

V galérii tarantula, sova, žaba, aj najmenšia srnka…

Trocha krvi na záver

V nedeľu dopoludnia vstávame luxusne neskoro, čiže až o siedmej. Balíme sa a po raňajkách opäť vyrážame na dve a pol hodiny do džungle. Gibony a makaky sú nám už známe, okolo desiatej dávajú Tidovi kolegovia vyslielačkou vedieť, kde by sme mohli orangutany nájsť. My sa už nanešťastie musíme vrátiť na hostel a odubytovať, pretože máme dohodnutý odvoz a musíme sa oddžungliť. Rakúšania pokračujú ďalej.

Jany pred odchodom mešká, nevie zastaviť krvácanie po uhryznutí dvoma maličkými pijavicami, ktoré sa mu cez dierku na tričku dostali na kožu na chrbte. Je horúco ako v pekle a ani 10 minút potom ako vyšiel zo sprchy mu už na spotenú kožu neviem prilepiť  leukoplast.. Krvácanie trvá asi dve hodiny, pijavice produkujú látku, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi. 

Pijavice v Danum Valley majú zvyčajne od 0,5 cm do 6 cm

Do Lahat Datu prichádzame krásne načas, stíhame autobus do Sandakanu, kde si máme v pláne oddýchnuť a zájsť do Sepikolu, rehabilitačného centra pre mladé orangutany, o čom si môžeš prečítať už čoskoro.