Pri plánovaní dovolenky v Malajzii sme sa riadili bežným postupom. 1. Nájdi lacné letenky, 2. vyhľadaj čo sa dá v krajine robiť, 3. pozri aké je v danom období počasie, 4. rezervuj letenky. Počas skúmania hlavných atrakcií Malajzie sme natrafili na pôsobivú horu vysokú 4095 metrov, ktorá sa nachádza na Borneu. Cieľ celej svadobnej cesty bol ihneď jasný – stal sa ním výstup na Gunung (vrch) Kinabalu.
Deň 1
Dĺžka: 6 km, prevýšenie: 1406 metrov, čas: 5 hodín chôdze
Výstup za nekresťanských 420 eur/osoba (v akcii) máme rezervovaný cez cestovnú kanceláriu Amazing Borneo Tours (financovaný mojou najvyššou hodinovou mzdou v živote – zárobkom v redovom tanci :-)) Deň pred odchodom nám cestovka posiela pripomienku, aby sme si nič z dlhého zoznamu nezabudli a dostavili sa načas tam, kam máme.
Je 15. mája, 6.15 ráno a my už nastupujeme do mikrobusu pred návštevníckym centrom Sabahu v Kota Kinabalu (hlavné mesto jedného z dvoch malajských štátov na severe Bornea, Sabahu, ktorý tiež nazývajú skrátene KEJ KEJ, čiže KK). Cesta do národného parku trvá necelé dve hodiny. Po príchode do Kinabalu Park Headquarters musíme absolvovať check-in, zaregistrovať pasy, vyplniť formulár s kontaktnou osobou, ktorú upovedomia o našej smrti, zranení alebo podobnom neduhu, ktorý môže cestou na vrchol nastať. Každý z nás má vlastnú identifikačnú visačku, ktorou preukazujeme naše povolenie na vstup do parku. Počet ľudí je limitovaný ubytovacou kapacitou a vzhľadom k faktu, že ráno sme boli cca 1 meter nad morom, pešo vyrážame z nadmorskej výšky 1866 metrov (Timpohon gate) a dnešný cieľ je 3 272 metrov. Pochopiteľne, jednodňové výstupy zo zdravotných dôvodov nie sú povolené.
Začíname
Náš sprievodca Rony vysvetľuje trasu
Takto vyzerá turistický chodník na najvyššiu horu Bornea
Trasa je krásna a obľúbená
Teplo, vlhko, žiadne výhľady, stupák neskutočný
Cieľ prvého dňa. Aklimatizácia
Poslených 300 metrov som sa strašne hnevala na značky a seba, ako dlho mi trvá prejsť 100 metrov od jednej k druhej. No, konečne.
Laban Rata, 3272 metrov
Luxusná chata hostelového typu s fantastickým jedlom a výhľadmi nad oblakmi. Aklimatizovať sa v takýchto podmienkach, v príjemnej spoločnosti cestovateľov z celého sveta je radosť. Po jedle, o siedmej večer si už ležkáme všetci v posteli. Večierka je o 21.00, no rozmanité zvuky z chodby, kroky a vŕzganie drevenej podlahy nasvedčujú, že nejeden návštevník má problém zaspať.
Laban Rata
Spoločná jedáleň na chate
A peckový výhľad na oblaky
Deň 2.
Výstup: dĺžka takmer 2,72 km, prevýšenie: 823 metrov, čas: 4 hodiny
Budíky piatich smartfónov začínajú drnčať o druhej ráno. Na oblečenie, umytie a raňajky máme 45 minút. Náš sprievodca Rony nás už čaká v žltých gumákov pri dverách. Počasie nevyzerá ideálne, výstup nám môže prekaziť dážď.
V nočnom chlade sa ide výborne, aj keď chodník je z veľkej časti tvorený vysokými schodmi, nestúpa sa nimi ľahko. Trvá to nekonečne dlho kým sa dlhý had svetielok presunie pod kamennú platňu a miernym stúpaním sa približujeme k cieľu. Preventívne si dávame tabletku proti bolesti hlavy, ale s výškou inak problém nemáme.
Na druhý checkpoint prichádzame pred piatou. Aj v takejto nadmorskej výške je k dispozícii WC. Voda je sem dotiahnutá tenkým potrubím, ktoré v takejto tropickej krajine ani nemusí byť pod zemou. Za kontrolou to už je však len o pomalom, udýchanom výstupe, ktorý okolo pol šiestej začínajú sprevádzať prvé slnečné lúče. Doteraz sme videli iba búrky v oblakoch okolo ostrova, v svetle už vidíme akou kamennou až mesačnou krajinou prechádzame. Počasie sa drží, je nádej, že bude slnečno.
Kinabalu má niekoľko vrcholov. Ten najvyšší, Lowsov, sa čne ako hŕba skál trojuholníkového tvaru. Ostré ranné slnko, svietiace od chrbta vytvára nádherný úkaz – na oblakoch oproti nám vidíme tieň hory.
Lowov štít, 4095 m, 6:00
Tieň hory vo vychádzajúcom slnku
Ďalší štít, ktorý sa mi nepodarilo identifikovať
Obláčikovo
Zostup: 8,73 km, prevýšenie: 2229, čas: 8 hodín
Turistov je tu ako maku. Všetci si chceme užiť jedinečné výhľady na Borneo a okolité moria. Ešte posledné dve fotky a ide sa dole. O také dve a pol, až tri hodinky a sme na chate. Bohaté raňajky, plné opekaných rezancov, zeleniny a mäsa, ryža, alebo lievance s melónom, ázijskými pravými mini banánmi, kávou, potom absolútne ľadová sprcha a začína sa najnudnejšia a moja najneobľúbenejšia časť túry – zostup nadol. Postrah pre kolená a neostrihené nechtíky na nohách, au.
Stretávame však turistov stúpajúcich oproti a povzbudzujeme ich, že sa im tá námaha vyplatí. Míňame nosičov a nosičky. Áno, v Malajzii vynášajú náklad na Kinabalu bežne aj ženy, a samozrejme, ako inak, taktiež majú na nohách gumáky, alebo obyčajné botasky. Ich lýtka sú dvakrát také hrubé ako moje, a to nepatrím do skupiny laňonohých žien ani náhodou. 🙂
Tesne po jednej sme v cieli, hore schodmi k bráne sa ťahám ako tragéd, doslova visím na zábradlí. Teta v bufete za okienkom, kde požičiavajú turistické palice sa na mne zabáva. Počkáme ešte Ronyho, nášho sprievodcu a ide sa na výborný obeeeeed, rezancovú polievku, opekanú zeleninu a cestoviny, exotické ovocia a potom už len s certifikátom o absolvovaní výstupu nastupujeme do autobusu a nechávame sa dopraviť do KK, v ktorom je brutálnych lejak.
Dvojhodinový oddych počas cesty nám prospeje a s hustými krvinkami, plní energie, eufórie z prekonania z jedného z najväčších cestovateľských zážitkov (a aj alkoholických nápojov) sa v pohode do pol noci bavíme s turistami a majiteľom pubu pod hostelom Borneo Backpackers. Samozrejme, nikto nám nechce veriť, že sme dnes zliezli z hory, a ešte sme neodpadli od únavy….
Možno ta tak nevyzerá, ale po kamennej platni sa ide pohodlne
Lano slúži ako opora, kvôli nemu sa odporúča brať na túru rukavice. Mokré a mrazivé sa nepríjemne drží
Cesta späť po nočnom výstupe nie je žiadna nuda!
A tie výhľady
Posvätná hora
Kinabalu je najvyšší vrchol pohoria Banjaran Crocker, zároveň jediný, ktorý si nevyžaduje horolezecké zručnosti ani výstroj. Nachádza sa v malajskom štáte Sabah na severe Bornea. Zároveň ide o najvyšší vrch Malajzie a štvrtý najvyšší vrch krajín malajského polostrova. Národný park Kinabalu je zapísaný do zoznamu UNESCO. Podľa miestnych animistických náboženstiev z predkresťanských a predislamských čias, duše po smrti vstúpia na Kinabalu. Preto sa na hore treba správať slušne!
Ako, kedy, za koľko?
- pre výstup na Kinabalu je ideálna rezervácia aspoň dva mesiace vopred, my sme využili akciovú cenu bez možnosti storna a rezervovali si výlet cez Amazing Borneo Tours. Nemali sme žiaden problém, takže môžme odporučiť
- bez rezervácie je možné získať povolenie priamo v Kinabalu Park Headquarters. Ideálne je ubytovať sa v blízkosti a ísť sa popýtať. Táto možnosť je výhodnejšia pre cestovateľov, ktorí majú viac času a výlet tak podrobne neplánujú
- cena je nižšia, čím viac ľudí v skupine. Nás tento výstup, v ktorom bola 2x doprava, 1x ubytovanie, 1x suchý obed a 3x švédske stoly + sprievodca vyšiel cca 420 eur/osoba
A ešte zopár fotiek džungle
Cestou nahor si je kde oddýchnuť, avšak desiatu znepríjemňujú agresívne veveričky naučené žobrať
„Kosodrevina“ na Borneu
Takýto kamenný chodník vystriedal nekonečné schody (+ ukážka vodovodu)
Aj hmla bola, najmä ráno
Slnko nad Borneom
3 komentáre
Krásne fotky, musel to byť skutočne krásny zážitok 🙂 Chcem sa ale opýtať, či by takýto výstup zvládli aj ľudia, ktorí bežne turistike neholdujú, alebo je na to potrebný tréning?
Ahoj Peter, ďakujeme, naozaj to bol krásny zážitok. Čo sa výstupu týka, treba byť určite v dobrej fyzickej kondícii. My sme špeciálne netrénovali, na poslednej poriadnej turistike sme boli v októbri. Ale na chodníku sme videli rôznych ľudí- takých, čo si to vybehli, ale aj starších, ktorí o tejto hore snívali a výstup si rozvrhli na tri dni a pomaličky si šli vlastným tempom, jeden mal problém s kolenom a dal to hore aj dole, a videli sme aj dámu silnejšej postavy, ktorú museli dolu niesť. Okrem kondičky, preto treba najmä odhodlanie.
[…] Dvojdňový výstup na Kinabalu, 4095 m, patrí jednoznačne k životných zážitkom. Turistika ako v parnej saune však sľubuje tie najkrajšie výhľady ponad severné pobrežie Bornea. A na vrchole aj pravé horské ochladenie. Zároveň môžeš v noci pozorovať epické blesky búrok zúriacich okolo ostrova a jedinečný východ slnka. Znie to ako z reklamy, viem, preto doplním, že bez poriadnej námahy to nepôjde. Vyšliapať hore aj dole je vskutku náročné a nohy bolia aj štyri dni po zostupe. Viac o tom, ako vyzerá dvojdňová túra na Kinabalu si môžeš prečítať tu: https://dobrodruzstvonepocka.sk/2018/07/ako-pokorit-kinabalu-4095-m-najvyssiu-horu-bornea/ […]