Núdzové pristátie v regióne Kakheti (čítaj Kacheti) nás donútilo vymyslieť si náhradný program. S dátovým paušálom v mobile sme raz dva našli jeden z najvychýrenejších vinohradov v okolí a už na obed ochutnávali geniálne kvevri víno, pýchu celej krajiny. Vďaka flexibilnej rezervácii cez appku bookingu sme jednoducho našli ubytovanie a o hodinu  parkovali pri zámku vo vinohrade.

Vínny región Kakheti

Gruzínci dopestujú v Kakheti viac ako 80 druhov vínnej révy. Sú to starí vinári, sami o sebe tvrdia, že víno sa začalo vyrábať v Gruzínsku pred 8000 rokmi. Prvú ochutnávku začíname hneď ako schádzame z hôr. Sme mastní, špinaví a hladní. Twin Old Cellar je jednou z väčších viníc v okolí a ponúka aj ochutnávky. Dve veľké skupiny Rusov už hotel kompletne okupujú, ubytovanie si preto rezervujeme inde. U dvoch starých bratov dvojičiek, ktorí poznajú aj slovenskú Raču (neviem či skrze film Rača, láska moja, alebo ich znalostiam európskych vinárskych oblastí) si dávame iba obed, víno Saperavi, koré si zamilujeme a ideme sa pozrieť do múzea.

Mladá pani nám po anglicky vysvetľuje rozdiel medzi európskym a gruzínskym, takzvaným kvevri, vínom. Kvevri víno nekvasí v sudoch. Kvasí v hlinených nádobách špeciálneho tvaru a ovakovaných vápnom, ktoré sú umiestnené v pivnici tak, že ich otvor siaha do podlahy, takže sa jednoducho môžu o víno v zemi starať z prízemia.  Po vinobraní zlejú šťavu z hrozna do nádob a do šťavy pridajú vybrané šupky hrozna. Potom už len nádobu uzavrú, párkrát premiešajú, skontrolujú a nechajú napospas kvasinkám aspoň šesť mesiacov.  Po dokvasení odstránia hroznové šupky a z nich vypália pálenku s názvom čača. Lahodná hroznovica sa dá sa kúpiť nielen značková, ale v obchodoch s alkoholom majú na predaj aj domácu v pollitrovej plastovej fľaši.

Kvevri v múzeu Twin Old Cellar. Ovakovaná hlinená nádoba uskladnená v pivnici sa pred použitím dezinfikuje echinaceou a čerešňovými vetvičkami

Twin Old Cellar

Kvevri (atrapa) pri vchode do múzea Twin Old Cellar

Múzeum: hroznová šťava sa prichádza do kvevri lievikom v podlahe. Do vína pridajú šupky z hrozna, z ktorých neskôr vypália čaču

Vinohrad Twin Old Cellar na úpätí Kaukazu

Po noci v aute nocujeme na zámku

Máme auto, takže hlávku môžeme skloniť v podstate kdekoľvek. Smerujeme asi 30 kilometrov na východ do Chateau Bruale v obci Tkhilistskaro. Taký gýč som už dlho nevidela, predná fasáda vyzerá ako stredoveký hrad z počítačovej hry z deväťdesiatych rokov.

Víta nás pán domáci v gumákoch a pýta sa, či sa nám jeho hrad páči. Áno, jasné. (Nechceme ho uraziť). No záhrada, altánky v ktorých môžeme večerať a vinohrad pod horami sú nádherné. Program na večer je jasný: veľká večera a miestne víno.

Chateau Bruale však šľachtickým sídlom kedysi naozaj bol, hoci v skromnejšej podobe.  Jedáleň je zariadená v rustikálnom štýle s množstvom historických artefaktov a fotografií bývalých obyvateľov.

Chateau Bruale

Jedáleň v rustikálnom štýle

Vinice

Palác a kláštor Gremi

V nedeľu ráno odchádzame do Kazbegi a cestou sa zastavujeme v kráľovskom paláci Gremi. Gruzínsko je posiate kostolmi, kaplnkami a kláštormi, palácov po našej ceste stretávame menej. Preto si návštevu múzea v priestoroch bývalého kráľovského sídla nenecháme ujsť (aj keď v ňom fakt nič nie je) a z veže sa kocháme výhľadom na slnkom zaliate okolité vinohrady regiónu Kakheti.

Gremi

Nádvorie kláštora

Na skok z Tbilisi

Hoci najjednoduchší spôsob ako objavovať vinice Kakheti je zaplatiť si organizovaný výlet z Tbilisi, do Telavi, najväčšieho mesta Kakheti, sa dá jednoducho dostať maršrutkou a odtiaľ pokračovať ďalej na vidiek. Zaplatiť si šoféra alebo taxík nie je žiaden drahý špás, stopovanie v Gruzínsku je maximálna pohoda, ale nie vždy bezplatná.

Vinohrady v Kakheti ponúkajú často okrem ubytovania aj degustácie v anglickom jazyku, info o nich býva na webe, alebo bookingu v rámci recenzií. Našinec tu lepšie pochodí s ruštinou, ale Gruzínci  radi vyjdu turistom v ústrety tak, že rýchlo splašia slušne anglicky hovoriaceho tínedžera, ktorý eliminuje komunikačné nedostatky.

Čo stojí nocľah a jedlo v Kakheti?

Za noc na „zámku“ vo vinohrade s večerou a raňajkami (bez ochutnávky), avšak s litrom miestneho vína, sme dali 40 eur. A konečne sme mali aj vlastnú kúpeľňu. 😀 A keďže gumákový ujo nám nemal vydať, tak sme dostali ako bonus jednu churchallu (čítaj čurčalu), miestnu lahôdku: lieskovce navlečené na niti a zaliate v sladkej hroznovej šťave.