Hej! a vieme my jeden kraj kdesi,
kde nás iste prijmú radi:
pôjdeme, mamko, v slovenské lesy,
v ten svet pekný bujnej mladi! (Ján Botto, Smrť Jánošíkova)

Veľký Rozsutec z Malofatranského hrebeňa

Víkend v Terchovej

Nielen zbojníci hľadali útočisko v krásach malofatranských hôľ a lesov.  Ich malebnosti sme úplne podľahli aj my. Za posledný rok sme v týchto končinách už štvrtýkrát. Pre zmenu teraz nocujeme v Terchovej v súkromnom apartmáne. Cítime sa ako páni, oproti horskej chate je to luxus.

Ráno zakupujeme poživeň a nastupujeme na autobus smer Vrátna výťah. V septembri sme sem vzali kamoša zo Zélandu. Vyviezli sme sa na lanovke pod Snilovské sedlo, na chate pod Chlebom sme sa prejedli kapustnice a halušiek, vrátili sme sa späť a pokračovali v ceste do Krakova. Dnes, hľadiac na vysoký biely kopec, s vidinou spálenia väčšieho množstva kalórií, si trúfam na peší výstup.

Výstup z Vrátnej výťah do Snilického sedla

Vrátna výťah

Amatéri v mačkách

Hodina a štyridsaťpäť minút,  píše sa na mape. Snehu je kopec, svah je strmý a pod obnovcom sa nachádza zľadovatená vrstva šmykľavého snehu. Ej veru, nič sa nedá robiť, vyťahujeme mačky.

Narýchlo pozeráme nejaké tutoriály, priväzujeme si ich na nohy a ideme. Pravá sa mi uvoľňuje asi po piatich minútach výstupu. Pozerám na Janyho, ten opäť maturuje pri tých svojich a kričí na mňa, že sme si ich dali naopak. Tak ich teda nemotorne v tom svahu otočím, priviažem a je to v poriadku. Bóóóže, sme my ale amatééééri.

V doline jar, hore kopec snehu

Malofatranský hrebeň 

(Vrátna – Snilovské sedlo – Chleb – Hromové – Poludňový grúň – Na grúni  – Vrátna)

V pote tváre, pomaly, ale isto stúpame na vrchol. Podmienky sú ale príjemné, nie je veľká zima, fúkať začína až tesne pod vrcholom. Pod Snilovským sedlom sa pred nami otvára nádherná panoráma zasneženého svahu plného lyžiarov. Niektorí sa nechávajú ťahať malým padáčikom, hore kopcom ich vytiahne vietor. Kapustnica musí byť a po nej pokračujeme v ceste po hrebeni cez Chleb a Hromové na Poludňový Grúň. Pekelne fučí, sople mi tečú z nosa, ani ich nestíham utierať. Pomedzi rýchlo bežiace oblaky sem tam preblysne slnko, v ktorom biele zasnežené kopce ťahajú oči.

Zostupy nemám rada. Sú horšie ako výstupy. Ten z Poludňového grúňa je bolestivý. Ponáhľame sa na autobus, ktorý odchádza 16:43.  Keď prídeme tak nízko, že na chodníku nie je sneh, trochu pobehneme.

Cesta na Chleb

Veľký Rozsutec

Chleb

Zimný Malofatranský hrebeň

Ešte zasneženejšie Hromové

Poludňový grúň

Tiesňavy – Malé nocľahy – Starý dvor – wellness

Vraciame sa pod Skalku. Ráno balíme batohy a ideme ďalej. V centre Terchovej je rušno, miestni idú na omšu.  My chceme ísť na ďalšiu túru, preto sa presúvame do Tiesňav, kde začína Zbojnícky chodník smerujúci na Malé nocľahy. Čím vyššie stúpame, padá viac snehu. Les je však čarovný aj tak, chodníček mi trochu pripomína Slovenský raj. Malé nocľahy sú pôvabné miesto plné vysokých do neba týčiacich sa skál.  Cesta dole je pohodová, tentokrát cestu končíme v Starom dvore, kde si v jednom z miestnych hotelov užívame wellness. Po dvoch hodinkách relaxu a uvoľňovania svalovkou trpiacich stehien utekáme na autobus do Terchovej, kde ešte stíhame skonzumovať extra silnú cesnačku a ďalšie halušky, po ktorých sa nám skvele cestuje do Žiliny a ešte ďalej, každý svojou cestou.