Dojedám svoju silvestrovskú kapustnicu, až druhú, ktorú som za celý svoj mladý život uvarila a je to parádna bodka za rokom, počas ktorého som na horských chatách slovenských hôr zjedla rekordné množstvo tohto ultimátneho turistického pokrmu. Bilancia bola takmer čo túra, to kapustnica, niekedy som sa do desiatových rožkov ani nepustila a radšej si dala polievku. Na rok 2016 budem preto spomínať ako na rok kapustnice…

Dobrodružstvá roku 2016

Z môjho súkromného cestovateľského pohľadu bol tento rok naozaj krásny, začali sme ho v Budapešti s priateľmi, kde sme strávili tri dni. Až do apríla sme nechodili okrem Slánskych vrchov nikam, lebo aj domov treba dobre poznať.

Slovenský raj

Na Veľký piatok sme otvorili turistickú sezónu vychádzkou v rokline Suchá Belá v Slovenskom raji. Do raja sme sa vrátili ešte trikrát, všetkým jednoznačne odporúčam prechod Veľkým Kyseľom a novootvorenou ferratou.

Veľký Kyseľ, Slovenský raj

Hrebeňovky Malej Fatry a Nízkych Tatier

Zasnežené hrebene Malej Fatry sme zdolali s vypätím síl v prvý májový víkend. Spali sme na Chate pod Chlebom, kde je kuchyňa taká božská, že sme tam na kapustnicu a halušky vzali aj nášho novozélanského kamaráta Sama.

Veľký Rozsutec, Malá Fatra

Vysoké Tatry

Oprotiidúci Poliaci sa nás o 8.30 ráno pýtali: „Paňstvo juž z Krivaňa?“ My že hej, ale potichu sme závideli všetkým, čo išli hore za nádhernými výhľadmi, ktoré sľubovalo jasné slnečné ráno. V noci sme totiž kontinuálne stúpali do obláčiku pary, ktorý zakrýval vrchol, až kým nevyšlo slnko. Inak, hore boli asi štyri stupne, fúkalo a nevideli sme ani východ slnka, čo je lákadlo týchto nočných výstupov.V polovici júna sa otvorili turistické chodníky v Tatrách. Jasné, že sme neodolali. Tretieho júla som po práci v Bratislave nasadla na vlak a vybehla na Kriváň. Alebo lepšie povedané, dosiahla ho s veľkou námahou a sebazaprením v skorej hodine rannej. Cestou dolu sme boli za frejerov.

Výhľad z útulne Andrejcová

Na konci augusta sme zahájili túru roka – štvordňovú hrebeňovku Nízkych Tatier. Pochod to bol epický, bolestivý, seba-poznávajúci a otlaky-vyvolávajúci. Takmer duchovná cesta, preinštalovanie mozgu. Zo štyroch dní bolo zrazu päť a venovala som im až dva blogy, Hrebeňom Nízkych Tatier a Hrebeňom Nízkych Tatier 2

Hrebeň nízkych Tatier

Road Trip Macedónsko

No a napokon, nedá mi nespomenúť našu letnú dovolenku odohrávajúcu sa v októbri, ktorú sme strávili v Macedónsku a neľutovali sme. Macedónsko je krajina vysoko vhodná pre milovníkov pešej turistiky, cyklistiky, či horolezectva. Stále patrí medzi tie menej známe dovolenkové destinácie, čo sa určite v blízkej budúcnosti zmení. Nielenže začína byť dostupnejšie, ale zlepšuje aj svoju propagáciu v zahraničí. Ochridské jazero je napríklad top dovolenková destinácia podľa Lonely planet na rok 2017.

Výstup na Koráb, najvyššiu horu Macedónska

Dobrodružstvo nepočká ani v roku 2017

Na Nový rok sa veľmi teším, v januári sa chystáme do Izraela, v marci do Prahy, do hôr vždy keď sa bude dať. Samozrejme, stále v duchu motta – dobrodružstvo nepočká!

Rok kapustnice

Dobrodružstvá roku 2016

Slovenský raj

Hrebeňovky Malej Fatry a Nízkych Tatier

Vysoké Tatry

Road Trip Macedónsko

Dobrodružstvo nepočká ani v roku 2017

Leave A Reply

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

dobrodruzstvo_nepocka

Sleduj aj